Podivuhodná zahrada Igora Ljadova

Na prosbu mnohých mojich priateľov Vám popíšem, ako pestujem zeleninu. Týmto spôsobom už pestujú mnohí chatári. Pokúsim sa Vám to vysvetliť. Som zamestnaný, preto na záhradu pri chate môžem pricestovať len cez víkend. Taktiež je treba si oddýchnuť po pracovnom týždni, pojesť šašlik, použiť baňu (ruská sauna) a málinko sa porýpať v záhrade. V súčasnej dobe existuje v pestovateľstve niekoľko problémov: úrodnosť pôdy sa zmenšuje, zem je udupaná, vysílená a má šedivú farbu. Znižovanie úrodnosti so sebou nesie aj nižšie výnosy.



Používanie minerálnych hnojív, chemikálií vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo spôsobuje choroby ľudí.

Tradičná agrotechnika používaná väčšinou pestovateľov (asi záhradkárov pozn.prekl.) je pracná a to zmenšuje záujem o pestovanie medzi mládežou.



Napriek tomu sa všetky tieto problémy dajú ľahko vyriešiť, keď namiesto tradičného poľnohospodárstva použijeme prírodné. Táto agrotechnika nielen chráni úrodnosť pôdy, ale naopak ju zvyšuje. Výsledkom je zvýšenie výnosov rastlín. Minerálne hnojivá sa nepoužívajú, takže sa zachová čistota prírody a tým aj zdravie človeka. Rad operácií (prác ) sa v prírodnej agrotechnike vykonáva menej často ak v tradičnej. A niektoré odpadnú úplne. To všetko znižuje pracnosť obrábania zeme.

Podľa môjho názoru je dôležité vrátiť sa k prírode a zabudnúť na do, že pôda sa musí napchať hnojivami, drásať lopatami (pluhom) a posypať agrochemikáliami. Naozajstné poľnohospodárstvo je predovšetkým šetrné obrábanie pôdy, jej ochrana pred znížením teploty, vrátenie dôležitých prvkov, ktoré zem štedro odovzdá rastlinám.



Každý rok na jar, keď prídeme na chatu, sejeme vysádzame zeleninu na záhony. Rozmery záhonov sú 1,4 až 2 m, cestičky medzi nimi 20 až 40 cm, tomu sa hovorí tradičný spôsob sadenia zeleniny na záhon. Rastliny na týchto záhonoch, zvlášť uprostred, sú často choré, hnijú, zle rastú a plody sú nekvalitné. Zato pre škodcov je to dobrá pastva a možnosť založenie potomstva. Okopávanie takých riadkov je úmorná práca.
Na takomto riadku je vidieť jednu vec: krajné rastliny rastú lepšie, než tie uprostred, sú silnejšie, zdravé a ľahko sa o ne stará.

Zamyslel som sa ešte nad jednou vecou – osamelý strom v meste – nikto ho nepolieva. Listy, ktoré by mohli byť potravou sú pozametané. Ako to, že strom existuje a kde berie živiny?

V posledných rokoch vedci zistili, že okolo 60% živín berú rastliny zo vzduchu, čo je zaujímavé.



Nepredvídateľnosť našej ďalekovýchodnej klímy, veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, suché alebo daždivé leto, nadmerné sucho v auguste a septembri, niekoľkoročné hľadanie štýlom skúška-omyl ma doviedlo k optimálnemu spôsobu pestovanie zeleniny.

Dospel som k záveru, že musím hľadať menej pracný a zároveň výnosnejší spôsob pestovania.

Použil som dve technológie:

1 – Úzke riadky – špeciálna technológia pre pestovanie na malom pozemku
2 – Agrotechnika prírodného poľnohospodárstva



Utvrdil som sa v tom, že menovite organika (slovník nepreložil pozn.prekl.) môže otvoriť všetky možnosti rastlín, ekonómie, sily a času. Len na dobrom komposte vypestovať mnoho miestnych a cudzích rastlín, väčšina z nich rastie na organickej pôde. Som presvedčený, že bez organiky sa nezaobídeme: je nutné sa naučiť kompostovať a ešte postaviť stacionárne záhony - jedenkrát za veľa rokov.

Pestovanie zeleniny na úzkych riadkoch vypracoval J. Mitlayder v 70-tych rokoch minulého storočia a do Ruska ich autor priviezol v roku 1989.

Slepé prijímanie informácií rád, aj keď tých najlepších k ničomu nevedie. Je potrebný tvorivý prístup a pochopenie biologických zákonitostí jednotlivých kultúr a procesov, ktoré prebiehajú pri ich obrábaní . Mitlayder urobil podľa mňa jedinú chybu: Pri použití minerálnych hnojív je chuť neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto nich používam (humus) zelené hnojenie, popol, hnoj, atď. Som priaznivec organického hnojenia a čistých produktov.

Nie je nutné používať minerálne hnojivá ako jedy, je nutné čítať návod. Lepšie je rastlinu "nedokŕmiť" ako ju "prekŕmiť".



Za čo som mu vďačný je navrhnutie úzkych riadkov. Hoci Mitlayder neprikazuje stavať ohrádku (debnu) na úzke riadky, napriek tomu som ju postavil. Sama príroda mi to našepkala. Na jar sú mnohé záhradky zatopené a na cestičkách stojí voda. To sa nám stáva koncom augusta a začiatkom septembra, keď leje vo dne i v noci. Uprostred leta môže pršať i 2 až 3 dni. Záhradka sa môže za pol hodiny ocitnúť pod vodou.

Preto zdvihnutie záhonu 15-25 cm nad cestičku rieši tento problém. Šírka riadku je 60-100 cm, dĺžka ľubovoľná. Cestičky medzi riadkami 60-80 centimetrov.



Zeleninový kontajner – to je vysoký záhon, ktorého steny sa skladajú z vysokých tehál, trámov, dosiek, kameňa, atď. Riadky sa stavajú zo severu na juh. Priechody medzi riadkami sa môžu zamulčovať pieskom, pilinami, atď.
Ja som dal prednosť trávniku, ktorý raz za mesiac posekám kosačkou, niektoré cestičky som zasypal pilinami. Krása záhrady nenechá nikoho ľahostajným. Burina tam nie je, záhradka je čistá a pekná.



Záhon – bedňa sa naplní organikou ( kompostom a hnojom..).
Naspodok sa dávajú rastlinné zbytky (tráva, slama, lístie), na to kompost alebo hnoj, prípadne prilievam výluhy z rastlín (bylín). Ako horná vrstva sa dáva zeleň z cestičiek. Týmto spôsobom sa zaplní záhon – bedňa.

Na každom záhone sú 2 riadky rastlín pozdĺž krajov a striedavo. V tomto spôsobe sadenia je skrytá veľká rezerva v produktivite. Je dávno známe, že krajné rastliny sa vyvíjajú dva krát lepšie ako uprostred. Majú okolo seba viac svetla a miesta. Tu sú všetky rastliny krajné. Veľké medzery medzi riadkami sú preto, aby sa im dostalo viac svetla a miesta. Malé miesto organického pestovania dá omnoho viac zeleniny ako väčšie miesto tradičného pestovania. Keď pracujete na záhonoch pociťujete radosť z dobrej úrody a zo samého procesu pestovania.



Krása záhrady, ktorá sa viac podobá parku nezostane nikomu ľahostajná. Je čistá a bez buriny.

Do dvoch riadkov striedavo sadím kapustu, baklažány, rajčiny, atď.
Do troch alebo štyroch riadkov sadím cibuľu, cesnak, šalát, reďkovky, mrkvu.

Nedostatky

Prvý rok sa musí investovať do postavenia záhonov – bední. Tento fakt odradí mnoho záhradkárov ( nemajú na to peniaze).

Výhody

Každý riadok slúži niekoľko rokov – doplňuje sa rastlinnými zvyškami, lístím, atď. Po zbere zasajete zelené hnojenie. Pri sadení následne nieje nutné naviesť kompost ani vyzretý hnoj. Sám záhon funguje ako kompost.

Prebytočné živiny sa nevyplavujú, pretože záhon je ohradený.

Podľa miestnych agronómov dostávajú rastliny 60 – 80% živín zo vzduchu, preto široké cestičky hrajú dôležitú rolu v biologickom procese rastu. Kultúry majú dostatok svetla a vzduchu.

Okolo 30% živín rastliny získavajú zo zeme. Samozrejme, že na úzky riadok sa spotrebuje hnojiva (organického i minerálneho) 2 x menej ako na štandardných riadkoch a z úzkych záhonov je omnoho väčšia úroda. Skúšal som to niekoľko rokov a je to vidieť i na fotografiách.

Zadrží veľké množstvo živín a vody.



Priame zalievanie.

Nezostane stáť voda.

Nemusí sa trhať burina, pokiaľ sú riadky zamulčované.

Nemusí sa okopávať, len prekopať 7 – 10 cm pred sadením.

Je možné skôr na jar sadiť, riadky sa skôr prehrejú.

Dajú sa tam ľahko striedať rastliny – kde bola minulý rok cibuľa zasadíme mrkvu alebo kapustu.

Úrodnosť sa zvýši o 100% a viac.

Zemiaky a koreňová zelenina je bez príznakov chorôb.

Dobre sa udržuje poriadok, spotrebuje sa minimum miesta.





Je užitočné použiť záhradkársku fóliu určená pre fóliovníky. Dva kolíky sa zatlčú na oboch stranách záhonu a pripevním oblúk po vzdialenostiach asi 1 meter. Záhon sa potiahne fóliou alebo tkaninou dokým hrozia mrazíky.
Tento systém mi umožňuje dosiahnuť vysokú úrodu bez ohľadu na rozmary počasia a vlastnosti pozemku ( úrodnosť, oslnenie).

Zdroj: leva-net.webnode.cz